A
došla! Moja kozmetika zo Slovenska. Čo teraz? Navštíviť
drogériu. Jednoduché a logické. Až po vchod do taiwanskej
drogérie. Vošla som a rozmýšľam či som dobre. Som v hračkárstve
alebo v drogérií? Zovšadiaľ na mňa pozerajú princezné, bábiky,
šteniatka a manga postavičky a bože, skoro som zabudla – Hello
Kitty. Obalový materiál majú teda neskutočný.
Mierne
dezorientovaná som sa poobzerala a zbadala niekde na konci známe
logo Vichy. Hurá, aspoň niečo čo poznám… prišla som ku stojanu
s tomto kozmetikou a začala hľadať krém, ktorý používam a
kúpila som ho v lekárni na Slovensku. Nič. Hovorím si, asi ho
vypredali a nájdem ho v inej drogérii. Zobrala som si katalóg ich
výrobkov, ktorý bol pri stojane a zalistovala v ňom. Nič! Môj
krém nikde. Tak sa znova pozerám na tie ich produkty a zisťujem,
že ich vidím prvýkrát. Pozrela som lepšie – bieliaca rada!
Francúzi vyrábajú bieliacu kozmetiku pre Aziatky? OK. Tak skúsim
niečo iné.
Vrátila som sa domov, že si niečo nájdem z miestnej alebo okolitej produkcie na internete a znovu navštívim drogériu.
Bieliaca rada od Vichy. |
Vrátila som sa domov, že si niečo nájdem z miestnej alebo okolitej produkcie na internete a znovu navštívim drogériu.
Na
Taiwane je niekoľko sietí drogérií mixnutých s lekárňami. A sú
tu na každom rohu. Sú preplnené dekoratívnou kozmetikou, ktorá
je z veľkej miery japonská. Pod značkou Shiseido sa tu predáva
niekoľko ďalších podznačiek. Taiwanky si ľubujú v
dekoratívnej kozmetike a ich ideálom krásy je princezná s bielou
porcelánovou pleťou, veľkými očami a nekonečnými mihalnicami.
Toto celé doplnia umelými mihalnicami a farebnými kontaktnými
šošovkami. Tie šošovky sú fakt desné. Niekedy mám pocit, že
na mňa pozerá manga postavička a nie živý človek. Výstrihy sa
tu vôbec nenosia. A každá jedna nosí niečo
s čipkou alebo tylom. Najlepšie oboje naraz. Proste princeznovský
vzhľad.
Všade samá princezná - japonská značka Kiss Me. |
Jedno sa ale taiwankám musí nechať. Vlasy majú nádherné a vždy
krásne upravené.
U
nás dekoratívna kozmetika formuje určitý typ ženy, ktorý by som
nazvala ľahká žena, a ten je propagovaný v médiách. Taiwanský
typ ženy je úplne iný. No jedno majú spoločné. Oba
predstavujú bábiky. Tá naša je určená skôr na „určité
hranie“, kým tá ázijská je skôr na obdivovanie.
Keď sme v telke sledovali nejaké vystúpenie, kde spievali a tancovali taiwanské dievčenské skupiny, prišlo mi to hrozne smiešne. Napodobňovali pohyby amerických černošiek, ktoré sú fyzicky niekde úplne inde a ich pohyby sú zamerané na priame zvádzanie, a zároveň vyzerajú ako princezné veľmi nežné a krehké útlych detských postáv. Dohromady to vôbec nejde.
Keď sme v telke sledovali nejaké vystúpenie, kde spievali a tancovali taiwanské dievčenské skupiny, prišlo mi to hrozne smiešne. Napodobňovali pohyby amerických černošiek, ktoré sú fyzicky niekde úplne inde a ich pohyby sú zamerané na priame zvádzanie, a zároveň vyzerajú ako princezné veľmi nežné a krehké útlych detských postáv. Dohromady to vôbec nejde.
Reklamy
sú veľmi komické a rozhodne určené pre vekovú kategóriu do 15
rokov. Väčšina blogeriek sa baleniami kozmetiky kochá s
povzdychom „cute“.
A tu prichádza to najvtipnejšie, samotný sortiment kozmetiky z vás musí robiť vizuálne mladšiu osobu. A to výrazne! Ono sa ani nie je čo čudovať – bieliaca kozmetika s ružovkastým nádychom. Obaly hovoria:"Kúp si ma dievčatko!". Ale potrebujú pätnástky vyzerať mladšie? Tak rozmýšľam – pre koho je táto kozmetika určená?
V tom neprestávajúcom teple mi už asi zmäkol mozog, tak som neodolala a vyskúšala. Obaly a sortiment je jedna vec. Uvidím čo povie obsah. A ten je iná káva.
Naša európska kozmetika prudko zaostáva. Vyskúšala som japonskú kozmetiku a musím povedať, že funguje. Ich kozmetika je vyrobená pre túto klímu a vydrží veľmi veľa. Teploty cez 35 stupňov, šialenú vlhkosť, častý dážď a veľmi silné slnko. Aj preto majú všetky prípravky, ktoré sa dávajú na tvár ochranný faktor minimálne 35. Najviac sa mi páčil názov jednej značky, ktorá má výhradne krémy chrániace pred slnkom – Sunkiller. Ochranný faktor tu má snáď aj špirála. Dáždniky sa tu nosia skôr ako ochrana pred slnkom. Aj na nich je UV faktor uvedený... "Zober si dáždnik, vonku svieti slnko..."
V tom neprestávajúcom teple mi už asi zmäkol mozog, tak som neodolala a vyskúšala. Obaly a sortiment je jedna vec. Uvidím čo povie obsah. A ten je iná káva.
Naša európska kozmetika prudko zaostáva. Vyskúšala som japonskú kozmetiku a musím povedať, že funguje. Ich kozmetika je vyrobená pre túto klímu a vydrží veľmi veľa. Teploty cez 35 stupňov, šialenú vlhkosť, častý dážď a veľmi silné slnko. Aj preto majú všetky prípravky, ktoré sa dávajú na tvár ochranný faktor minimálne 35. Najviac sa mi páčil názov jednej značky, ktorá má výhradne krémy chrániace pred slnkom – Sunkiller. Ochranný faktor tu má snáď aj špirála. Dáždniky sa tu nosia skôr ako ochrana pred slnkom. Aj na nich je UV faktor uvedený... "Zober si dáždnik, vonku svieti slnko..."
Vodeodolná
špirála je základ, to sa na obale ani neuvádza v názve ako som u
nás zvyknutá. Uvádzajú skôr to, že je zmývateľná teplou
vodou, lebo tie sú výnimky. Skúsila som aj CC krém a tekutý
púder a hoci som sa potila vonku celý deň, na mojej tvári nebol
náznak rozmazania alebo zotretia. Večer bola v rovnakom stave ako
ráno vrátane lícenky! Najväčší boj bol s odstránením
špirály. Aj keď, je to špirála, keď má miesto špirálovej
kefky hrebienok? No aj na odstránenie špirály majú svoju špecialitu. Vyzerá to ako špirála, no namiesto farby je v tube odstraňovač špirály. Takže sa kefkou nanesie na mihalnice, počká sa 3 minúty a jednoducho zotrie tampónom. Do oka sa tak nič nedostane.
Buď som mala šťastnú ruku na blogy, ktoré radili čo funguje, alebo je tu proste veľmi vysoká kvalita týchto japonských produktov. Inak čo sa týka ceny, tak na Amazone či ebay som našla tieto produkty dvakrát až trikrát drahšie ako tu v kamenných obchodoch. V podstate sa predávajú ako veľmi luxusná kozmetika v našich parfumériách. Záleží na kurze, ale ceny produktov sa pohybujú do 10 euro za ks.
Buď som mala šťastnú ruku na blogy, ktoré radili čo funguje, alebo je tu proste veľmi vysoká kvalita týchto japonských produktov. Inak čo sa týka ceny, tak na Amazone či ebay som našla tieto produkty dvakrát až trikrát drahšie ako tu v kamenných obchodoch. V podstate sa predávajú ako veľmi luxusná kozmetika v našich parfumériách. Záleží na kurze, ale ceny produktov sa pohybujú do 10 euro za ks.
Odstraňovač špirály, špirála a lícenka. |
Európske
a americké značky, ktoré sú v našich parfumériách, sa
tu predávajú v obchodných domoch. Majú vyhradené celé poschodia
v každom obchodnom dome. Každá značka má samostatnú predajničku
(open space) na "beauty" poschodí, kde má vyškolených predavačov a
kozmetičky, ktoré vás nalíčia alebo vysvetlia všetko čo chcete
vedieť o ich produktoch. Takýchto obchodných domov je tu okolo 20
len v hlavnom meste… pre predstavu – rozloha jedného poschodia
obchodného domu je približne ako rozloha futbalového ihriska a viac!
Medzi
najobľúbenejšie produkty nedekoratívnej kozmetiky z Japonska
patria kaméliový olej (používa sa na vlasy) a konský olej. Z
konského oleja sa tu predávajú všetky možné produkty od krémov
na ruky až po šampóny. Dá sa kúpiť aj čistý 100%. Konský
olej je používaný v tradičnej čínskej medicíne už od 5.
storočia a je určený na kožné poranenia, popáleniny či
ekzémy. Na trhu je však zastrešený Japoncami.
Bez
čoho ale žiadna ázijská turistka neodíde z Taiwanu je pleťová
maska.
Na
internete je množstvo blogov, kde riešia tieto pleťové masky.
Brala som to ako vtip a preháňanie, až kým som nenavštívila
pamätník bývalého prezidenta, čo je významná turistická
atrakcia v Taipei. Tu v obchode so suvenírmi sa nachádzal jeden
celý stôl s pleťovými maskami! Tieto masky sa predávajú
štandardne v balíku po 10ks. Je to vlastne papierová maska
v tvare ľudskej tváre s otvormi na oči, nos a ústa, na ktorej je
nanesený krém. Človek si ju priloží na tvár a po 20 minútach sa len
papier odlúpne z tváre a zbytok krému sa vklepe prstami do
pokožky.
Časť pultu s pleťovými maskami. Takýchto je v drogérií niekoľko. |
Vyskúšala
som masky aj od kórejskej značky Innisfree, ktorá vyrába prírodnú
kozmetiku. Ich obchod ma prilákal veľmi kreatívnym vzhľadom.
Svoje logo má vo vertikálnej živej stene priamo nad predajňou.
Proste nádhera. Kórejci sú tu v Ázii tiež povestní svojou
kozmetikou a hlavne rozvinutím BB krému (vynašli ho Nemci a bol
pôvodne určený po plastikách). V Kórei (hádajte v ktorej) sú
plastiky veľmi populárne – na drobné zákroky (zdvihnutie viečok) sa chodí počas
obedňajšej prestávky v práci.
![]() |
Naozajstná živá stena kórejskej prírodnej kozmetiky Innisfree na jednej z ulíc Taipei. |
Taiwanky namiesto plastík prepadli japonským lepiacim prúžkom na zdvihnutie viečok.
![]() |
Čo tak podlepiť si viečko, aby vyzeralo viac západne... |
![]() |
Lepiace prúžky s aplikátorom na podlepenie viečka. |
Najväčšiu vychytávku ale predstavuje baking soda. To je tak univerzálny produkt. V mojej domácnosti nahrádza šampón, prací prášok, čistič na podlahy, dezodorant… So šampónmi to bola sranda. Proste nefungovali na naše vlasy.
Po použití šampónu, ktorý som používala na Slovensku na Taiwane som mala vlasy ešte mastnejšie a zlepené ako by som si ich obliala olejom a zabudla umyť. Opakované umývanie nepomohlo, ani mydlo nepomohlo – katastrofa ostávala. Skúsila som inú značku, ktorá mi niečo hovorila z Európy, ale výsledok bol rovnaký. Potom ďalšiu – tú istú čo som používala doma (Head and Shoulders) – opäť výsledok rovnako otrasný. Povedala som si a dosť a začala hľadať na nete. Väčšina blogov sa zhodla na jednom – jedlá sóda (baking soda) alebo u nás sóda bikarbóna. Jednu polievkovú lyžicu rozpustiť v hrnčeku vody a vyliať na hlavu a opláchnuť. Varovali akurát, že to nefunguje hneď, ale až po niekoľkých týždňoch nešampónovania. U mňa to fungovalo okamžite. Sóda zmyla všetko, aj pozostatky tých mizerných šampónov a konečne som mala vlasy čisté. Sódu používam už niekoľko mesiacov a funguje perfektne. A rovnaké je to aj s dezodorantom. Sóda nahradila v našej domácnosti aj pracie prášky.
Po použití šampónu, ktorý som používala na Slovensku na Taiwane som mala vlasy ešte mastnejšie a zlepené ako by som si ich obliala olejom a zabudla umyť. Opakované umývanie nepomohlo, ani mydlo nepomohlo – katastrofa ostávala. Skúsila som inú značku, ktorá mi niečo hovorila z Európy, ale výsledok bol rovnaký. Potom ďalšiu – tú istú čo som používala doma (Head and Shoulders) – opäť výsledok rovnako otrasný. Povedala som si a dosť a začala hľadať na nete. Väčšina blogov sa zhodla na jednom – jedlá sóda (baking soda) alebo u nás sóda bikarbóna. Jednu polievkovú lyžicu rozpustiť v hrnčeku vody a vyliať na hlavu a opláchnuť. Varovali akurát, že to nefunguje hneď, ale až po niekoľkých týždňoch nešampónovania. U mňa to fungovalo okamžite. Sóda zmyla všetko, aj pozostatky tých mizerných šampónov a konečne som mala vlasy čisté. Sódu používam už niekoľko mesiacov a funguje perfektne. A rovnaké je to aj s dezodorantom. Sóda nahradila v našej domácnosti aj pracie prášky.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára