Japonské záhrady sú totiž jedno veľké Tajomstvo. Naznačia Vám niečo tajomné, všetko v nich má hlbší význam. A to taký hlboký, že sa k nemu nedopátrate. Takže záhrady si stále držia svoje tajomstvá a nabádajú k opätovnej návšteve. Geniálna myšlienka ako urobiť záhradu príťažlivou proste nafurt! Ak sa zaujímate o zenovú filozofiu, budhizmus, ľubujete si melancholických myšlienkach, tak pátranie po záhradnom tajomstve je pre Vás. Prečo je čierny pes biely? alebo ako tlieska jedna ruka?
Možno na nič neprídete, no určiete sa dozviete ako sa dá urobiť vodná záhrada bez kvapky vody, či ako sa dá iba náznakom vystihnúť podstata vecí.
Takže si pekne hačajte na drevenú verandu zenbudhistického chrámu alebo na mostík v šintoistickej záhrade a ponorte sa do svojich myšlienok. Vnímajte dokonalosť okolo seba, počúvajte ticho a sem tam si usrknite zo svojho matcha.
"Matilda! To je môj čaj!"
A mám po čaji. A tak dobre to začínalo. Ale viete, čo je na tom najlepšie? Že tých čajov v záhradách si v Kyote môžete dať viac ako 1600. Lebo zhruba toľko záhrad sa tu nachádza. A čo záhrada, to záhada - nekonečne príťažlivá. Najstaršia z nich, ktorú som navštívila má 800 rokov.
Malý sprievodca navštívenými záhradami v Kyote.
Navštívila som 20 záhrad a zamerala som sa na to, čo bolo pre mňa zaujímavé. Mala som knižného sprievodcu, ale bola to skôr učebnica dejepisu. Praktické informácie nezodpovedali realite. Vstupné, ktoré uvádzam musíte zaplatiť, ak chcete vidieť záhradu. Niekedy je spojené s prehliadkou svätyne, inde sa platí zvlášť aj za vstup do svätyne, paláca či chrámu.Typ záhrady napovedá, kedy záhrada vznikla a načo bola určená.
scenerická - rozsiahla záhrada určená na prechádzanie a kochanie sa jej rozmanitými časťami. Najstarší typ záhrad.
scénická suchá (karesansui) - malá záhrada vymedzená plotom, múrom určená na pohľad z domu, čajového pavilónu, terasy chrámu alebo machová záhrada s rovnakým umiestnením.
kombinovaná - aj rozsiahla scenerická záhrada, ale aj súché, či machové kompozície pri budovách. Obyčajne väčšie areály. Najmladší typ záhrad.
typ záhrady: scenerická záhrada
vstupné do záhrady: 600 ¥ (japonský yen)
Veľmi mladá záhrada (biednych 100 rokov) je vo veľkom kontraste s predimenzovaným nádvorím svätyne. Z bieleho výpeku nádvoria sa zrazu človek ocitne v tmavom lesíku. Záhrada je neuveriteľne bohatá na kompozície. Prechádza sa úzkymi lesnými temnými cestičkami, z ktorých sa zrazu vynoríte do otvorených slniečkom zaliatych jazierok s čajovými pavilónmi. Takéto striedanie je až po TOP celej záhrady a tým je veľké jazero s malými ostovčekmi a dreveným mostom.
Táto záhrada je taká dokonalá, že by do nej mali púšťať ľudí len v kimone alebo jukate. Jazero je majstrovským dielom nakomponovaným z borovíc a javorov na ostrovčekoch. Neskutočne fotogenické. Z ľubovoľnej strany objavíte toľko nádherných kompozíc, že si ani neviem predstaviť ako človek dokázal niečo také vytvoriť. A náhoda to v žiadnom prípade nieje. Vyjsť z lesa do priestoru k jazeru bolo akoby vstúpiť do iného sveta. Neočakávané. Neskutočný pokoj a rovnováha. V tomto priestore bola úplne iná atmosféra a vôbec sa mi odtiaľto nechcelo odísť. Našťastie to deťom nevadilo, keďže bolo jazero plné pažravých korytnačiek a na mostíku bolo nachystané žrádlo.
Typ záhrady: scenerická
Vstupné: zadarmo.
Poznámka: Je potrebná registrácia vopred. Potrebujete pas na registráciu a tiež na vstup, kde sa znovu kontrolujú údaje s návštevnou kartičkou, ktorú dostanete na základe registrácie v kancelárií asi 500 m od vstupu do areálu paláca. Sú určené časy vstupov počas dňa so sprievodcom. Inak sa tam nedá dostať. V júli boli voľné termíny hneď na druhý deň. Celá prehliadka je organizovaná a dozorovaná políciou. Voľný pohyb je vylúčený. Aj keď podľa najnovších informácií sa dá voľne pohybovať aspoň po nádvorí.
Záhrada sa neprechádza celá, v obhliadke je najmä exteriér jednotlivých budov (dovnútra nevidieť a dnu sa nevstupuje), prechádza sa nádvoriami, z ktorých je vyhliadka na záhradu. Prehliadka je zameraná skôr na architektúru a historiu stavieb, záhrada je len tak naokraj. Celý areál bol vysadený nádhernými borovicami, ktoré príjemne voňali. Jazierko bolo pekné, ale spôsob prehliadky zabíjal celú atmosféru záhrady. Zo zadu nás hnal policajt zakaždým, keď som sa chcela na chvíľu zastaviť a niečo si odfotiť alebo prezrieť. Je to pekná záhrada, ale nedá sa vychutnať a prezrieť.
Inak tento areál je obdĺžnikového tvaru, no má len tri rohy. Ten štvrtý proste zrušili, lebo im odtiaľ chodila negatívna energia v podobe tajfúnov a podobne. Takto rafinovane odrezať cestu zlým duchom...no šikovní.
Typ záhrady: kombinovaná
Vstupné: 500 ¥
Poznámka: Je to masovka. Určite hodná návštevy, no mimo víkendov a sviatkov.
Príjemné miesto v lese na svahu (s kočíkom nedostupné). V spodnej časti je jazero s predzádzkovou trasou okolo a s poloostrovom, na ktorý sa dá ísť pozorovať mandarínske kačice. Kvôli hustému porastu stromov okolo chodníka a strmému svahu ku vode pôsobí jazero veľmi nedostupne. Je pokryté leknami a po obvode, kde je plytšia voda, sú lotosy. Výhľady naň sú zčasti zarastené. Jazero pôsobí skôr ako farma na kačice a nie japonská scénerická záhrada.
Prečo sa sem však chodí je suchá záhrada - karesansui - zložená z kamenných kompozícií v uhrabanom bielom štrku. Pred vstupom sa vyzujete, sadnete si na drevené schody nad touto záhradou a ticho nechápete, čo tým chcel autor povedať. Samozrejme ak sa vojdete medzi ostatných nechápajúcich. Je ich tam ako v tokijskom metre. Návštevníci sú veľmi zdvorilí a rešpektujú "ticho", ktoré si miesto vyžaduje, no aj tak...
Záhrada sa ďalej vlní dookola celej budovy ako machová záhrada s menšími drevinami. Oproti štrkovej záhrade je skôr lesného typu, takže poskytuje príjemný tieň a oddych od slnka.
Škaredé je, že sa dnu nedostanete už pol hodinu pred záverečnou. Tých tridsať minút majú totiž zblúdilé duše nato, aby opustili do záverečnej areál. Po 16:00 sa už do žiadneho chrámu nedostanete. Na internete a dokonca priamo na mieste majú otváracie hodiny do 16:30 - bohužial pre nich neplatia.
Typ záhrady: scénická - karesansui
Vstupné: 400 ¥
Poznámka: Zákaz vstupu s čímkoľvek, čo robí fotky. Ak máte foťák, musíte si ho schovať do tašky. (Ja som nemala, požičali mi papierovú tašku a s ňou som behala po záhrade. Ani mobil, či tablet nesmiete vytiahnuť. Divné, pre mňa nepochopiteľné a inde som s tým už nestretla.
Malá, veľmi komorná záhrada, rovnako ako aj priestory chrámu. Pri vstupe dostanete návod na čítanie tejto záhrady. Je tam tridsať očíslovaných kamenných kompozícií s mapkou a popisom čo znamenajú a akú majú symboliku, ktoré následne hľadáte v záhrade.
Urobia vám čajík za 300 yenov s koláčikom a môžete si začať skladať príbehy podľa návodu. Celé sa to točí okolo plynutia života, sklamania, či osvietenia z poznania. Ak vám niečo hovoria staré čínske príbehy a zenbudhizmus, tu to máte v skratke, len miesto tušu, papiera, či hodvábu je to z kameňa a rastlín. Mne osobne by pomohlo mať možnosť si dohľadať niektoré veci na internete, no vzhľadom na nelásku miestych ku čomukoľvek čo obsahuje foťák to nebolo možné. Na túto záhradu sa odporúčam pripraviť doma. Moc sa nenachodíte a do záhrady prakticky nevkročíte, lebo celá sa pozoruje z drevenej verandy okolo domu.
Veľmi príjemé miesto a nikde žiadny turista.
Typ záhrady: scénická - machová
Vstupné: 400 ¥
Zenová záhrada so zložitou dispozíciou domu. Prechádzala som malými úzkymi chodbičkami a nízkymi miestnosťami, z ktorých boli rámované výhľady do záhrady. Proste čajovne. Celý dom bol uprostred bambusového magického lesa. Japonskí záhradníci sú riadni dramatici a gradovať vedia úžasne. Pri prechádzaní sa úzke modré kmene bambusov zrazu premenili na "otvorený" machový les s javormi v tvare dáždnika so zvláštnymi kmeňmi. Pripadala som si ako Alica, čo prechádza ríšou divov.
Drobné negatívum, ktoré však ruší dojem je, že mach pri zadnej čajovni bol takmer celý spálený slnkom. A polka záhrady miesto sviežej zelenej strašila hnedou. Júl asi nieje ten pravý čas návštevy. Vzhľadom na množstvo javorov lemujúcich celý dom a vypálený mach, by som volila október.
Typ záhrady: scénická - karesansui, machová
Vstupné: 350 ¥
Krásna 700 ročná zenová záhrada, kde si prídete na kamenné kompozície a uhrabaný štrk. Vyskytuje sa tu veľmi silná symbolika v každej kamennej kompozícií. V priestore medzi stavbami sa nachádza maličká suchá záhrada, ktorá sa považuje za najmenšiu vzácnu záhradu v Japonsku.
Typ záhrady: scenerická
Vstupné: 500 ¥
Poznámka: Turistický top - masaker počas sviatkov a víkendov.
Na brehu jazera stojí naozaj zlatý pavilón. Na slnku sa krásne ligoce a odráža na hladine jazera. Jazero má niekoľko ostrovčekov s kompozíciami borovíc a kameňov. Okolie tvorí les s machovým podrastom. Celá táto zlatá nádhera je vo výraznom kontraste s inými zenovými záhradami, ktoré navodzujú skôr skromnosť a jednoduchosť a nie sú také "priamočiare". To zlato až oslepuje a človek sa nemôže na nič iné sústrediť, len tupo pozerá: "jéj pekné"!
Ak nemusíte, vyhnite sa tomuto miestu počas špičky. Odporúčam navštíviť skoro ráno. To zlato oblbuje dosť, nieto ešte tých milión turistov s mobilmi, ktorí sa predbiehajú vo fotení. Stáli tam strážnici, ktorí dávali do pohybu tú masu, čo chodila okolo. Inak záhrada je vo svahu a celá schodovitá. Kočíkom je nedostupná.
Na mňa táto záhrada neurobila dojem, čiastočne kvôli mase turistov. A ten zlatý pavilón?...pre mňa nie.
Typ záhrady: kombinovaná
Vstupné: 500 ¥
Väčší komplex na kopci s karesansui ale aj s prechádzkovou záhradou, ktorá je veľmi členitá s mostíkmi a jazierkami. Uhrabané štrkové polia mi pripomínali na prvý pohľad tvary, čo u nás ľudia vyrábajú v obilí a potom to zvalia na UFO.
Počas mojej návštevy bola záhrada nepokosená, takže pôsobila dosť zanedbane. Nepridala tomu ani prechádzka cez bambusový les smerom hore na vyhliadku, kde to vyzeralo ako u nás po holorube. Pre japonských záhradníkov nie je nič dosť obyčajné, aby tomu nedali hlbší význam, a možno to tak bolo aj s tou nepokosenou záhradou a rúbaniskom. A teraz sa trápte, prečo to tam také je...HA!
Odhliadnuc od týchto prechodných nedostatkov je záhrada veľmi pekná s možnosťou prechádzok a kochania sa peknými kompozíciami z rôznych tvarovaných borovíc či javorov. Pôsobila veľmi prirodzene a prírodne oproti ostatným záhradám, možno práve vďaka tej nepokosenej tráve. No v každom prípade je trávnatá plocha v Kyotskych záhradách skôr výnimkou.
Typ záhrady: kombinová
Vstupné: 600 ¥
Poznámka: je to významná pamiatka, čo z nej robí masovku. Pozor na vikendy a sviatky. Skoro ráno je dobrý čas pre návštevu.
Túto záhradu sme mali za naším domom. Je na trase "Chodník mudrcov", čo je prechádzka popod východný javorový les Kyota. Takže som sa tam vybrala hneď ráno a stihla som to ešte pred otvorením. Asi som bola aj prvá návštevníčka. Záhradník ešte dohrabával posledné vlny mora okolo štrkového kuželu. Vlastne v celej záhrade pracovali záhradníci ako mravčeky. Strihali stromy, pleli mach (presne opačne ako u nás, mach ostával a všetko ostatné preč).
Je to nádherná komorná záhrada, opäť s premyslenými ostrovčekmi v jazere a tiež suchou karesansui záhradou so svojím typickým zrezaným kuželom z bieleho štrku, ktorý vraj symbolizuje horu Fudži. Vraj. Hovorí sa aj to, že je to len odložená kopa štrku pre potreby suchej záhrady a aby to nevyzeralo divne tak jej japonská nátura prisúdila tvar Fudži. Nie je to nezvyčajné kopírovať konkrétne scenérie priamo z prírody. Kompozície v japonských záhradách sú obyčajne kópiami konkrétnej krajiny, riek či kopcov.
Iné v tejto záhrade je, že suchá záhrada sa pozoruje z viacerých strán a prakticky ju človek obchádza dookola. Ostatné karesansui sú pozorovateľné len z jednej strany a to z domu. No táto je akoby súčasťou ostatnej "zelenej" záhrady. Krásne výhľady sú na celú záhradu pri prechádzke svahovitým lesíkom, ktorý je jej súčasťou. Tam sa obchádzajú vodopády, ktoré napájajú jazierka v záhrade. No krása. Aj keď sa záhrada volá Strieborný pavilón, žiadne oslepujúce striebro tu nenájdete. Pavilón je úplne jednoduchá stavba hodná japonského zenbudhizmu. A meno strieborný pavilón dostal preto, lebo strieborný nikdy nebol. To je také japonské.
Typ záhrady: ani jeden z nich
Vstupné: zadarmo, platí sa len za vstup do Hondo (hlavná budova) 500 ¥
Poznámka: brutálna masovka. Ale je tak monumentálna, že to zvláda.
Prečo je tu zaradená medzi záhrady? V tomto objekte samozrejme záhrady sú, maličké, zanedbané a abosolútne obsahovo prázdne. Na ne sa vykašlite. Zaplaťte si vstupné hore do Honda a tam si sadnite na južné schody a uvidíte celé Kyoto s lesmi a máte pocit, že pozeráte na opačný koniec sveta. Je to také vzdušné miesto hodné uletených vzdušných nápadov a monumentálnych myšlienok, že keď budem chcieť vyriešiť celosvetový problém, na týchto schodoch sa to dá.
Oplatí sa aj prejsť cez lesík ku stavbe oproti a potom zliezť dole pod Hondo. Tá konštrukcia, čo stavbu drží je hypnotická.
Autori sa tu vykašlali na záhradu, lebo majú magickú prírodu okolo seba.
Typ záhrady: kombinovaná
Vstupné: len záhrada 500 ¥,dom+záhrada 600 ¥
Jeden z väčších komplexov na úpätí Arašianského lesa. Má všetky typy záhrad. Karesansui, machové, jazierka, les... Je zaujímavé, že jazero sa tu pozoruje priamo z verandy domu. Nad ním rastie takmer vodorovne borovica. Veľmi pekná kompozícia. Ak sem zavítate na jar, chodte si pozrieť čerešňu, je vedľa Tahoden pavilónu. V kvete musí byť neskutočná.
Cez túto 700 ročnú záhradu sa hadia chodníčky smerom hore do bambusového lesa. Les začína za bránou záhrady. Je zaujímavé, že tento areál má dva vstupy. Hore z lesa, a dole od cesty. Je to skôr výnimka v Kyote. Takže sa nemusíte vracať na začiatok trasy ale môžete smelo pokračovať turistikou cez bambusový les. No samozrejme len po vyhradenom chodníku. Plot vás aj tak ďalej nepustí.
Záhrada je veľmi pekne udržiavaná a je tu množstvo zákutí na prehliadku. Nechajte si na ňu viac času. Dá sa pozorovať z drevných veránd pavilónov, prechádzať v lesíku, či oddychovať pri malých jazierkach vo svahu s množstvom azúrovo modrých vážok a kvitnúcich geranií. Tá farebná kombinácia bola čarovná. Už tu chýbali len lesní duchovia.
Typ záhrady: scénická - machová
Vstupné: 300 ¥
Tak toto je óda na ticho. Uprostred bambusového lesa vysekali dieru na malý chrám, pri ktorom je machová záhrada s javormi a okolo cestička. Nič viac. Čo je zvláštne, tak záhrada akoby vôbec nekomunikuje so stavbou. V ostatných záhradách záhrady pôsobia ako ďalšie miestnosti stavby. Záhrada je priamo ich súčasťou. No tu je to inak. Záhrada so svojou okružnou cestičkou je jeden objekt a stavba je pri nej, dokonca oddelená kríkmi. Chodia sa sem pomodliť miestni a turisti. Mne tu zaspala dcéra a nechali sme ju spať na tatami vnútri. Bola som tam viac ako hodinu s ňou a ak sa tam otočilo 5 ľudí, tak to bolo veľa. Je to naozaj zašité a trochu problém nájsť. Ale atmosféra záhrady je z iného sveta. Naozaj. Vždy som obdivovala, akú majú fantáziu autori filmov ako princezná Mononoke a už som nato prišla. Žiadna fantázia, však oni to v Japonsku reálne majú!
Ticho a posvätnosť sa tu dá krájať.
Typ záhrady: neidentifikovateľná
Vstupné: 300 ¥
Tak sem by nemali púšťať turistov a už vôbec nie pýtať si vstupné. Obrázky pri vstupe vyzerajú krásne a neviete sa dočkať, no v skutočnosti to tu vyzerá, akoby to tu opustili pred niekoľkými rokmi a sem-tam sem zablúdi turista. Prepadnutá strecha do chrámu. Zarastená záhrada, ktorá tu už nieje. Pohlcuje ju les. Rozhádzané kamene ako keď niekde spadne bomba. Toto som vôbec nepochopila. Ak to aj spáchal tajfún, nemali by to sprístupňovať verejnosti, kým to neopravia a zavádzať ľudí obrázkami spred x rokov. Jediné čo sa mi páčilo bol starý ebenovník pri chráme.
Inak má záhrada veľký potenciál. Spája sa s ňou škaredo končiaca (aj prebiehajúca) krvavá love story milencov. Naši Rómeo a Júlia pri nej vyznievajú ako úplní amatéri.
Typ záhrady: malá scenerická
Vstupné: 300 ¥
Mladíka, čo predával lístky som musela zobudiť. Nerobte to. Nechajte ho spať a chodte radšej na čaj. Záhrada fakt nestojí ani za zmienku. Ak Vás však zaujímajú staré čínske artefakty späté s budhizmom, tak vnútri je malé múzeum, kde majú množstvo rôznych predmetov. Pán vo vnútri vás ochotne prevedie chrámom aj múzeom a rád vám všetko vysvetlí. No pre mňa to nebolo zaujímavé.
Typ záhrady: scénický - karesansui
Vstupné: 500 ¥
800 ročný chrám s množstvom rôznych karesansui s premyslenou symbolikou viazanou na zenbudhizmus. Prechádza sa niekoľkými pavilómi a za každým rohom je nejaká záhrada. Vnútorné sú machové so symbolickými kameňmi a potom je jedna väčšia štrková. Zaujímavá je záhrada troch tvarov, volá sa Kruh, trojuholník a štvorec (●▲■). Hovorí, že všetky veci vo vesmíre sú prezentované týmito tromi tvarmi. A zas máte nad čím dumať...
Opäť dokonalá záhrada, na ktorú si dajte čas.
Typ záhrady: dokonalý, ale inak scenerický
Vstupné: zadarmo
Poznámka: Je potrebné sa dopredu registrovať rovnako ako pri Cisárskom paláci s pasom. Asi záleží od sezóny, no v júli bola táto záhrada na 4 dni dopredu obsadená. Takže to bolo o chlp, že som sa dostala dnu. Opäť len so sprievodcom, na základe povolenky a pasu a až od 18 rokov! Čudné obmedzenie. Pri vstupe si zoberte sluchátkového sprievodcu, lebo ten fyzický hovorí len japonsky. V porovnaní s Cisárskym palácom sme boli dosť malá skupina a policajt nám tak nedýchal na krk vzadu a ani nás tak nenaháňal.
Pre mňa najkrajšia záhrada. Sento bola láska na prvý pohľad. Dostala som sa sem až deň pred odletom z Japonska a toto som nečakala. Trochu som meškala, lebo som si pomýlila múr iného arálu a najprv som vošla do susedného objektu, kde mi až po 20 min došlo že som inde. Utekala som preč a ukecala policajta pred vstupom aby ma ešte pustil. Bol veľmi ochotný a zaviedol ma dnu. Rýchla kontrola kartičiek a pasu a už som bola odvádzaná cez rozpálené biele štrkové pole iným policajtom a pomedzi borovice a zrazu sa predo mnou otvorila zelená krajina, ktorá veľmi pripomínala anglický prírodne-krajinársky park z 18. storočia. Táto záhrada má 400 rokov.
Myšlienku záhrady, ktorá je v súlade s prírodnými silami a javmi a nenarušuje jej rovnováhu je v Japonsku stará 1000 rokov. Jedine tak môže záhrada plniť svoje hlavné poslanie a to: chrániť dom pred zlými vplyvmi. Tento záhradnícky kódex bol prevzatý z Číny, kde fungoval už nejakých pár storočí.
Kombinácia vodných plôch lemovaných tvarovanými svahmi prepájanými mostíkmi. Rafinovane umiestnené solitéry nad vodou na pozadí javorov. Tak toto na jeseň musí byť farebná báseň. A všetko bolo dvakrát - lebo sa to odrážalo na hladine jazier.
Ak by som si mala vybrať ktorú záhradu navštíviť v každom ročnom období a nekonečne veľa krát - tak Sento je jasný favorit.
Typ záhrady: scenerická
Vstupné: 600 ¥
Ak by sa záhrady dali rozdeliť na mužské a ženské. Tak toto bola mužská záhrada. Japonské kompozície ako inde z kameňa a borovíc, ale všetko obrovské, začnete sa tu cítiť ako trpaslík. Žiadne drobné okrasy. Všetko len vo veľmi veľkom merítku. Tento areál je rozsiahly a prechádza sa aj vo vnútri hradieb, ale aj z vonkajšej strany vodných priekop. Inak vodné priekopy na mňa pôsobili, že odtiaľ každú chvíľu vylezú krokodíly. Všimnite si aj rozmery balvanov, z ktorých sú hradby. Autor musel naozaj trpieť nejakým napoleónskym komplexom.
Typ záhrady: scenerická
Vstupné: 500 ¥
Súkromná nádherná malá záhrada plná detailných krajinárskych kompozícií, až vyčipkovaných. Celou záhradou pretekal potok, ktorý vyvieral ako inak na východe, napájaný z jazera Biwa a vytváral krásne zákutia, ktorými i napriek malým rozmerom sa dalo prechádzať. Veľmi príjemné miesto aj na vypitie si čaju v čajovom pavilóne a kochaním sa na vlniaci sa potôčik. Príjemná zmena oproti chrámom. Je tu väčší pokoj, takmer žiadni turisti a celým areálom vládla taká pokojná rodinná atmosféra.
Typ záhrady: scenerická - verejný park
Vstupné: zadarmo
Poznámka: zoberte si mapu s navigáciou do parku. Kto toto vymyslel???
Pozitívom je, že areál má niekoľko vstupov - takže z tohto labyrintu sa dá výjsť na všetkých svetových stranách. Inak je to obrovský park, v ktorom sa nachádzajú iné rozsiahle objekty oplotené vysokým múrom s jediným vstupom. Do všetkých sú strážené prehliadky možné len na základe registrácie s pasom na konkrétny čas a dátum. Samotný park je prístupný bez obmedzenia. Park je dizajnovaný naozaj štedro čo sa týka priestoru. Pokojne by mohol konkurovať socialistickým nástupným plochám určeným na vojenské prehliadky. Čo je deprimujúce je všadeprítomný drobný štrk, po ktorom sa človek brodí ako v snehu. O bicykloch ani nehovorím. Môžete tu obdivovať nádherné borovice, ktoré každá jedna je tiež "riadny" kus stromu. Vďaka boroviciam toto miesto hladí nos krásnou vôňou.
V parku nájdete Cisársky palác, Sento palác a Guest palác. Registračná kancelária na vstupy do palácov sa nachádza na západnej strane parku. Do Guest paláca sa platí vstupné a musíte naviac prejsť prehliadkov ako na letisku.
Nádherne urobený a udržiavaný areál. V júli síce toho moc nekvitlo ale stál za to. A najmä skleník.
Už samotná stavba je zaujímavá a jednotlivé klimatické zóny, ktoré sú tam nasimulované sú pastvou pre oči nielen z botanického hľadiska ale aj z toho krajinárskeho. Pavilón tropických rastlín ma vrátil späť na Taiwan, nielen klímou. Po ňom vstup do alpínskeho 15°C pavilónu, bolo - "nechajte ma tu! A nemáte aj kávu?". Nielen, že som si vychutnala tie naše prťavé kvietky na skalách, ale aj tú teplotu dvojnásobne.
No najsamlepší bol pavilón nočných rastlín. V zatemnenej miestnosti boli vystavené rastliny osvetlené jemným, tlmeným akoby mesačným svetlom, ktoré kvitnú len v noci. Celou miestnosťou sa niesla opojná sladká vôňa a bolo sa teda čím kochať. Barringtonia či Trichosanthes boli skvostné a aj keď je Barringtonia snáď v každom parku na Taiwane, vidieť kvitnúť a ovoňať sa mi ju podarilo až tu.
Záhrady v Kyote sú nekonečným zdrojom inšpirácie. Viete, že sa tu narodil Murakami?
Jedno je isté. Je ich veľa a všetky podporujú ľudskú myseľ k intenzívnemu zamysleniu, čo je cieľom zenového autora záhrad. Ak Vás japonské záhrady zaujali, odporúčam vám prečítať si knihu Umenie japonských záhrad od manželov Hrdličkovcov. Je to pútavé čítanie pre každého milovníka japonskej kultúry.
kombinovaná - aj rozsiahla scenerická záhrada, ale aj súché, či machové kompozície pri budovách. Obyčajne väčšie areály. Najmladší typ záhrad.
1. Heian shrine
Šintoistická svätyňatyp záhrady: scenerická záhrada
vstupné do záhrady: 600 ¥ (japonský yen)
 |
| Pohľad na most v záhrade Heian shrine. |
Veľmi mladá záhrada (biednych 100 rokov) je vo veľkom kontraste s predimenzovaným nádvorím svätyne. Z bieleho výpeku nádvoria sa zrazu človek ocitne v tmavom lesíku. Záhrada je neuveriteľne bohatá na kompozície. Prechádza sa úzkymi lesnými temnými cestičkami, z ktorých sa zrazu vynoríte do otvorených slniečkom zaliatych jazierok s čajovými pavilónmi. Takéto striedanie je až po TOP celej záhrady a tým je veľké jazero s malými ostovčekmi a dreveným mostom.
Táto záhrada je taká dokonalá, že by do nej mali púšťať ľudí len v kimone alebo jukate. Jazero je majstrovským dielom nakomponovaným z borovíc a javorov na ostrovčekoch. Neskutočne fotogenické. Z ľubovoľnej strany objavíte toľko nádherných kompozíc, že si ani neviem predstaviť ako človek dokázal niečo také vytvoriť. A náhoda to v žiadnom prípade nieje. Vyjsť z lesa do priestoru k jazeru bolo akoby vstúpiť do iného sveta. Neočakávané. Neskutočný pokoj a rovnováha. V tomto priestore bola úplne iná atmosféra a vôbec sa mi odtiaľto nechcelo odísť. Našťastie to deťom nevadilo, keďže bolo jazero plné pažravých korytnačiek a na mostíku bolo nachystané žrádlo.
2. Kyoto Imperial Palace.
Cisársky palácTyp záhrady: scenerická
Vstupné: zadarmo.
Poznámka: Je potrebná registrácia vopred. Potrebujete pas na registráciu a tiež na vstup, kde sa znovu kontrolujú údaje s návštevnou kartičkou, ktorú dostanete na základe registrácie v kancelárií asi 500 m od vstupu do areálu paláca. Sú určené časy vstupov počas dňa so sprievodcom. Inak sa tam nedá dostať. V júli boli voľné termíny hneď na druhý deň. Celá prehliadka je organizovaná a dozorovaná políciou. Voľný pohyb je vylúčený. Aj keď podľa najnovších informácií sa dá voľne pohybovať aspoň po nádvorí.
 |
| Záhrada v cisárskom paláci. Bohužial sa do nej nedá vstúpiť. |
Záhrada sa neprechádza celá, v obhliadke je najmä exteriér jednotlivých budov (dovnútra nevidieť a dnu sa nevstupuje), prechádza sa nádvoriami, z ktorých je vyhliadka na záhradu. Prehliadka je zameraná skôr na architektúru a historiu stavieb, záhrada je len tak naokraj. Celý areál bol vysadený nádhernými borovicami, ktoré príjemne voňali. Jazierko bolo pekné, ale spôsob prehliadky zabíjal celú atmosféru záhrady. Zo zadu nás hnal policajt zakaždým, keď som sa chcela na chvíľu zastaviť a niečo si odfotiť alebo prezrieť. Je to pekná záhrada, ale nedá sa vychutnať a prezrieť.
Inak tento areál je obdĺžnikového tvaru, no má len tri rohy. Ten štvrtý proste zrušili, lebo im odtiaľ chodila negatívna energia v podobe tajfúnov a podobne. Takto rafinovane odrezať cestu zlým duchom...no šikovní.
3. Ryoanji temple.
Zenbudhistický chrám (pôvodne vidiecke sídlo šľachty)Typ záhrady: kombinovaná
Vstupné: 500 ¥
Poznámka: Je to masovka. Určite hodná návštevy, no mimo víkendov a sviatkov.
 |
| Karesansui - suchá záhrada v Ryoanji temple. |
Prečo sa sem však chodí je suchá záhrada - karesansui - zložená z kamenných kompozícií v uhrabanom bielom štrku. Pred vstupom sa vyzujete, sadnete si na drevené schody nad touto záhradou a ticho nechápete, čo tým chcel autor povedať. Samozrejme ak sa vojdete medzi ostatných nechápajúcich. Je ich tam ako v tokijskom metre. Návštevníci sú veľmi zdvorilí a rešpektujú "ticho", ktoré si miesto vyžaduje, no aj tak...
Záhrada sa ďalej vlní dookola celej budovy ako machová záhrada s menšími drevinami. Oproti štrkovej záhrade je skôr lesného typu, takže poskytuje príjemný tieň a oddych od slnka.
Daitoku-ji temple.
Je to veľký kláštor zložený z 24 chrámov so samostatnými vstupmi. Pre verejnosť sú otvorené len 4: Daisen-in, Koutou-in, Zuihou-in a Ryogen-in temple. Pred areálom sedí v malej búdke pán, ktorý Vám dá do ruky mapu a zakrúžkuje vám chrámy, do ktorých vás pustia. Bez nej tam nechoďte, lebo ich nenájdete. Všetky podareály sú totiž ohradené vysokými múrmi s jediným vstupom. Je to labyrint číhajúci na svoje obete!Škaredé je, že sa dnu nedostanete už pol hodinu pred záverečnou. Tých tridsať minút majú totiž zblúdilé duše nato, aby opustili do záverečnej areál. Po 16:00 sa už do žiadneho chrámu nedostanete. Na internete a dokonca priamo na mieste majú otváracie hodiny do 16:30 - bohužial pre nich neplatia.
 |
| Mapa areálu Daitoku-ji. Túto mi dal pán pri vstupe a zakrúžkoval mi, kam ma pustia. |
4. Daisen-in temple.
Zenbudhistický chrámTyp záhrady: scénická - karesansui
Vstupné: 400 ¥
Poznámka: Zákaz vstupu s čímkoľvek, čo robí fotky. Ak máte foťák, musíte si ho schovať do tašky. (Ja som nemala, požičali mi papierovú tašku a s ňou som behala po záhrade. Ani mobil, či tablet nesmiete vytiahnuť. Divné, pre mňa nepochopiteľné a inde som s tým už nestretla.
 |
| Borovica pred vstupom do Daisen-in temple. |
 |
| Jedna z kamenných kompozícií v Daisen-in. Každý kameň má svoje číslo a pod ním si nájdete v manuáli, čo znamená. A záhrada tak začína rozprávať svoje príbehy. Táto fotografia je z brožúrky, ktorú som si kúpila v Daisen-in. Bohužial popis kameňov, tam nie je rozpísaný tak ako v tom, ktorý vám zapožičajú pri vstupe do záhrady. |
Malá, veľmi komorná záhrada, rovnako ako aj priestory chrámu. Pri vstupe dostanete návod na čítanie tejto záhrady. Je tam tridsať očíslovaných kamenných kompozícií s mapkou a popisom čo znamenajú a akú majú symboliku, ktoré následne hľadáte v záhrade.
Urobia vám čajík za 300 yenov s koláčikom a môžete si začať skladať príbehy podľa návodu. Celé sa to točí okolo plynutia života, sklamania, či osvietenia z poznania. Ak vám niečo hovoria staré čínske príbehy a zenbudhizmus, tu to máte v skratke, len miesto tušu, papiera, či hodvábu je to z kameňa a rastlín. Mne osobne by pomohlo mať možnosť si dohľadať niektoré veci na internete, no vzhľadom na nelásku miestych ku čomukoľvek čo obsahuje foťák to nebolo možné. Na túto záhradu sa odporúčam pripraviť doma. Moc sa nenachodíte a do záhrady prakticky nevkročíte, lebo celá sa pozoruje z drevenej verandy okolo domu.
Veľmi príjemé miesto a nikde žiadny turista.
5. Koto-in Zen Temple.
Zenbudhistický chrámTyp záhrady: scénická - machová
Vstupné: 400 ¥
 |
| Slnkom spálená machová záhrada v Koto-in Zen temple. |
Zenová záhrada so zložitou dispozíciou domu. Prechádzala som malými úzkymi chodbičkami a nízkymi miestnosťami, z ktorých boli rámované výhľady do záhrady. Proste čajovne. Celý dom bol uprostred bambusového magického lesa. Japonskí záhradníci sú riadni dramatici a gradovať vedia úžasne. Pri prechádzaní sa úzke modré kmene bambusov zrazu premenili na "otvorený" machový les s javormi v tvare dáždnika so zvláštnymi kmeňmi. Pripadala som si ako Alica, čo prechádza ríšou divov.
Drobné negatívum, ktoré však ruší dojem je, že mach pri zadnej čajovni bol takmer celý spálený slnkom. A polka záhrady miesto sviežej zelenej strašila hnedou. Júl asi nieje ten pravý čas návštevy. Vzhľadom na množstvo javorov lemujúcich celý dom a vypálený mach, by som volila október.
6. Ryogen-in Zen Temple.
Zenbudhistický chrámTyp záhrady: scénická - karesansui, machová
Vstupné: 350 ¥
 |
| Karesansui v Ryogen-in temple. |
Krásna 700 ročná zenová záhrada, kde si prídete na kamenné kompozície a uhrabaný štrk. Vyskytuje sa tu veľmi silná symbolika v každej kamennej kompozícií. V priestore medzi stavbami sa nachádza maličká suchá záhrada, ktorá sa považuje za najmenšiu vzácnu záhradu v Japonsku.
7. Kinkaku (Zlatý pavilón)/Rokuon-ji temple.
Budhistický chrám, predtým vilaTyp záhrady: scenerická
Vstupné: 500 ¥
Poznámka: Turistický top - masaker počas sviatkov a víkendov.
 |
| Zlatý pavilón v Rokuon-ji temple. |
Na brehu jazera stojí naozaj zlatý pavilón. Na slnku sa krásne ligoce a odráža na hladine jazera. Jazero má niekoľko ostrovčekov s kompozíciami borovíc a kameňov. Okolie tvorí les s machovým podrastom. Celá táto zlatá nádhera je vo výraznom kontraste s inými zenovými záhradami, ktoré navodzujú skôr skromnosť a jednoduchosť a nie sú také "priamočiare". To zlato až oslepuje a človek sa nemôže na nič iné sústrediť, len tupo pozerá: "jéj pekné"!
Ak nemusíte, vyhnite sa tomuto miestu počas špičky. Odporúčam navštíviť skoro ráno. To zlato oblbuje dosť, nieto ešte tých milión turistov s mobilmi, ktorí sa predbiehajú vo fotení. Stáli tam strážnici, ktorí dávali do pohybu tú masu, čo chodila okolo. Inak záhrada je vo svahu a celá schodovitá. Kočíkom je nedostupná.
Na mňa táto záhrada neurobila dojem, čiastočne kvôli mase turistov. A ten zlatý pavilón?...pre mňa nie.
8. Kodaiji temple.
Zenbudhistický chrámTyp záhrady: kombinovaná
Vstupné: 500 ¥
 |
| Karesansui - suchá záhrada v Kodaji temple. |
Väčší komplex na kopci s karesansui ale aj s prechádzkovou záhradou, ktorá je veľmi členitá s mostíkmi a jazierkami. Uhrabané štrkové polia mi pripomínali na prvý pohľad tvary, čo u nás ľudia vyrábajú v obilí a potom to zvalia na UFO.
Počas mojej návštevy bola záhrada nepokosená, takže pôsobila dosť zanedbane. Nepridala tomu ani prechádzka cez bambusový les smerom hore na vyhliadku, kde to vyzeralo ako u nás po holorube. Pre japonských záhradníkov nie je nič dosť obyčajné, aby tomu nedali hlbší význam, a možno to tak bolo aj s tou nepokosenou záhradou a rúbaniskom. A teraz sa trápte, prečo to tam také je...HA!
Odhliadnuc od týchto prechodných nedostatkov je záhrada veľmi pekná s možnosťou prechádzok a kochania sa peknými kompozíciami z rôznych tvarovaných borovíc či javorov. Pôsobila veľmi prirodzene a prírodne oproti ostatným záhradám, možno práve vďaka tej nepokosenej tráve. No v každom prípade je trávnatá plocha v Kyotskych záhradách skôr výnimkou.
9. Ginkakuji temple
Zenový chrámTyp záhrady: kombinová
Vstupné: 600 ¥
Poznámka: je to významná pamiatka, čo z nej robí masovku. Pozor na vikendy a sviatky. Skoro ráno je dobrý čas pre návštevu.
 |
| Ginkakuji temple. |
Túto záhradu sme mali za naším domom. Je na trase "Chodník mudrcov", čo je prechádzka popod východný javorový les Kyota. Takže som sa tam vybrala hneď ráno a stihla som to ešte pred otvorením. Asi som bola aj prvá návštevníčka. Záhradník ešte dohrabával posledné vlny mora okolo štrkového kuželu. Vlastne v celej záhrade pracovali záhradníci ako mravčeky. Strihali stromy, pleli mach (presne opačne ako u nás, mach ostával a všetko ostatné preč).
Je to nádherná komorná záhrada, opäť s premyslenými ostrovčekmi v jazere a tiež suchou karesansui záhradou so svojím typickým zrezaným kuželom z bieleho štrku, ktorý vraj symbolizuje horu Fudži. Vraj. Hovorí sa aj to, že je to len odložená kopa štrku pre potreby suchej záhrady a aby to nevyzeralo divne tak jej japonská nátura prisúdila tvar Fudži. Nie je to nezvyčajné kopírovať konkrétne scenérie priamo z prírody. Kompozície v japonských záhradách sú obyčajne kópiami konkrétnej krajiny, riek či kopcov.
Iné v tejto záhrade je, že suchá záhrada sa pozoruje z viacerých strán a prakticky ju človek obchádza dookola. Ostatné karesansui sú pozorovateľné len z jednej strany a to z domu. No táto je akoby súčasťou ostatnej "zelenej" záhrady. Krásne výhľady sú na celú záhradu pri prechádzke svahovitým lesíkom, ktorý je jej súčasťou. Tam sa obchádzajú vodopády, ktoré napájajú jazierka v záhrade. No krása. Aj keď sa záhrada volá Strieborný pavilón, žiadne oslepujúce striebro tu nenájdete. Pavilón je úplne jednoduchá stavba hodná japonského zenbudhizmu. A meno strieborný pavilón dostal preto, lebo strieborný nikdy nebol. To je také japonské.
10. Kiyomizu temple.
Budhistický chrámTyp záhrady: ani jeden z nich
Vstupné: zadarmo, platí sa len za vstup do Hondo (hlavná budova) 500 ¥
Poznámka: brutálna masovka. Ale je tak monumentálna, že to zvláda.
 |
| Pohľad na Kiyomizu temple z lesíka nad Kyotom. |
Prečo je tu zaradená medzi záhrady? V tomto objekte samozrejme záhrady sú, maličké, zanedbané a abosolútne obsahovo prázdne. Na ne sa vykašlite. Zaplaťte si vstupné hore do Honda a tam si sadnite na južné schody a uvidíte celé Kyoto s lesmi a máte pocit, že pozeráte na opačný koniec sveta. Je to také vzdušné miesto hodné uletených vzdušných nápadov a monumentálnych myšlienok, že keď budem chcieť vyriešiť celosvetový problém, na týchto schodoch sa to dá.
Oplatí sa aj prejsť cez lesík ku stavbe oproti a potom zliezť dole pod Hondo. Tá konštrukcia, čo stavbu drží je hypnotická.
Autori sa tu vykašlali na záhradu, lebo majú magickú prírodu okolo seba.
11. Tenryu-ji temple.
Zenbudhistický chrámTyp záhrady: kombinovaná
Vstupné: len záhrada 500 ¥,dom+záhrada 600 ¥
 |
| Záhrada v Tenryu-ji temple. |
Jeden z väčších komplexov na úpätí Arašianského lesa. Má všetky typy záhrad. Karesansui, machové, jazierka, les... Je zaujímavé, že jazero sa tu pozoruje priamo z verandy domu. Nad ním rastie takmer vodorovne borovica. Veľmi pekná kompozícia. Ak sem zavítate na jar, chodte si pozrieť čerešňu, je vedľa Tahoden pavilónu. V kvete musí byť neskutočná.
Cez túto 700 ročnú záhradu sa hadia chodníčky smerom hore do bambusového lesa. Les začína za bránou záhrady. Je zaujímavé, že tento areál má dva vstupy. Hore z lesa, a dole od cesty. Je to skôr výnimka v Kyote. Takže sa nemusíte vracať na začiatok trasy ale môžete smelo pokračovať turistikou cez bambusový les. No samozrejme len po vyhradenom chodníku. Plot vás aj tak ďalej nepustí.
Záhrada je veľmi pekne udržiavaná a je tu množstvo zákutí na prehliadku. Nechajte si na ňu viac času. Dá sa pozorovať z drevných veránd pavilónov, prechádzať v lesíku, či oddychovať pri malých jazierkach vo svahu s množstvom azúrovo modrých vážok a kvitnúcich geranií. Tá farebná kombinácia bola čarovná. Už tu chýbali len lesní duchovia.
12. Gio-ji temple.
Budhistický chrámik (fakt menší než sestrin grilovací altán)Typ záhrady: scénická - machová
Vstupné: 300 ¥
 |
| Machová záhrada v Gio-ji temple. |
Tak toto je óda na ticho. Uprostred bambusového lesa vysekali dieru na malý chrám, pri ktorom je machová záhrada s javormi a okolo cestička. Nič viac. Čo je zvláštne, tak záhrada akoby vôbec nekomunikuje so stavbou. V ostatných záhradách záhrady pôsobia ako ďalšie miestnosti stavby. Záhrada je priamo ich súčasťou. No tu je to inak. Záhrada so svojou okružnou cestičkou je jeden objekt a stavba je pri nej, dokonca oddelená kríkmi. Chodia sa sem pomodliť miestni a turisti. Mne tu zaspala dcéra a nechali sme ju spať na tatami vnútri. Bola som tam viac ako hodinu s ňou a ak sa tam otočilo 5 ľudí, tak to bolo veľa. Je to naozaj zašité a trochu problém nájsť. Ale atmosféra záhrady je z iného sveta. Naozaj. Vždy som obdivovala, akú majú fantáziu autori filmov ako princezná Mononoke a už som nato prišla. Žiadna fantázia, však oni to v Japonsku reálne majú!
Ticho a posvätnosť sa tu dá krájať.
13. Takiguchi-dera temple.
Budhistický chrám.Typ záhrady: neidentifikovateľná
Vstupné: 300 ¥
 |
| Takiguchi-dera temple. |
Tak sem by nemali púšťať turistov a už vôbec nie pýtať si vstupné. Obrázky pri vstupe vyzerajú krásne a neviete sa dočkať, no v skutočnosti to tu vyzerá, akoby to tu opustili pred niekoľkými rokmi a sem-tam sem zablúdi turista. Prepadnutá strecha do chrámu. Zarastená záhrada, ktorá tu už nieje. Pohlcuje ju les. Rozhádzané kamene ako keď niekde spadne bomba. Toto som vôbec nepochopila. Ak to aj spáchal tajfún, nemali by to sprístupňovať verejnosti, kým to neopravia a zavádzať ľudí obrázkami spred x rokov. Jediné čo sa mi páčilo bol starý ebenovník pri chráme.
Inak má záhrada veľký potenciál. Spája sa s ňou škaredo končiaca (aj prebiehajúca) krvavá love story milencov. Naši Rómeo a Júlia pri nej vyznievajú ako úplní amatéri.
14. Danrin-ji temple.
Budhistický chrámTyp záhrady: malá scenerická
Vstupné: 300 ¥
 |
| Danrin-ji temple. |
Mladíka, čo predával lístky som musela zobudiť. Nerobte to. Nechajte ho spať a chodte radšej na čaj. Záhrada fakt nestojí ani za zmienku. Ak Vás však zaujímajú staré čínske artefakty späté s budhizmom, tak vnútri je malé múzeum, kde majú množstvo rôznych predmetov. Pán vo vnútri vás ochotne prevedie chrámom aj múzeom a rád vám všetko vysvetlí. No pre mňa to nebolo zaujímavé.
15. Kenninji temple.
Zenbudhistický chrám.Typ záhrady: scénický - karesansui
Vstupné: 500 ¥
 |
| Záhrada ●▲■ v Kenninji temple. |
 |
| Machová záhrada v Kenninji temple. |
Opäť dokonalá záhrada, na ktorú si dajte čas.
16. Sento palace.
Cisárske sídlo.Typ záhrady: dokonalý, ale inak scenerický
Vstupné: zadarmo
Poznámka: Je potrebné sa dopredu registrovať rovnako ako pri Cisárskom paláci s pasom. Asi záleží od sezóny, no v júli bola táto záhrada na 4 dni dopredu obsadená. Takže to bolo o chlp, že som sa dostala dnu. Opäť len so sprievodcom, na základe povolenky a pasu a až od 18 rokov! Čudné obmedzenie. Pri vstupe si zoberte sluchátkového sprievodcu, lebo ten fyzický hovorí len japonsky. V porovnaní s Cisárskym palácom sme boli dosť malá skupina a policajt nám tak nedýchal na krk vzadu a ani nás tak nenaháňal.
 |
| Palác Sento. |
Pre mňa najkrajšia záhrada. Sento bola láska na prvý pohľad. Dostala som sa sem až deň pred odletom z Japonska a toto som nečakala. Trochu som meškala, lebo som si pomýlila múr iného arálu a najprv som vošla do susedného objektu, kde mi až po 20 min došlo že som inde. Utekala som preč a ukecala policajta pred vstupom aby ma ešte pustil. Bol veľmi ochotný a zaviedol ma dnu. Rýchla kontrola kartičiek a pasu a už som bola odvádzaná cez rozpálené biele štrkové pole iným policajtom a pomedzi borovice a zrazu sa predo mnou otvorila zelená krajina, ktorá veľmi pripomínala anglický prírodne-krajinársky park z 18. storočia. Táto záhrada má 400 rokov.
Myšlienku záhrady, ktorá je v súlade s prírodnými silami a javmi a nenarušuje jej rovnováhu je v Japonsku stará 1000 rokov. Jedine tak môže záhrada plniť svoje hlavné poslanie a to: chrániť dom pred zlými vplyvmi. Tento záhradnícky kódex bol prevzatý z Číny, kde fungoval už nejakých pár storočí.
Kombinácia vodných plôch lemovaných tvarovanými svahmi prepájanými mostíkmi. Rafinovane umiestnené solitéry nad vodou na pozadí javorov. Tak toto na jeseň musí byť farebná báseň. A všetko bolo dvakrát - lebo sa to odrážalo na hladine jazier.
Ak by som si mala vybrať ktorú záhradu navštíviť v každom ročnom období a nekonečne veľa krát - tak Sento je jasný favorit.
17. Nijo castle.
Hrad.Typ záhrady: scenerická
Vstupné: 600 ¥
 |
| Hrad Nijo. Veľké balvany vo veľkom merítku. |
Ak by sa záhrady dali rozdeliť na mužské a ženské. Tak toto bola mužská záhrada. Japonské kompozície ako inde z kameňa a borovíc, ale všetko obrovské, začnete sa tu cítiť ako trpaslík. Žiadne drobné okrasy. Všetko len vo veľmi veľkom merítku. Tento areál je rozsiahly a prechádza sa aj vo vnútri hradieb, ale aj z vonkajšej strany vodných priekop. Inak vodné priekopy na mňa pôsobili, že odtiaľ každú chvíľu vylezú krokodíly. Všimnite si aj rozmery balvanov, z ktorých sú hradby. Autor musel naozaj trpieť nejakým napoleónskym komplexom.
18. Murin-an villa.
Súkromná vilaTyp záhrady: scenerická
Vstupné: 500 ¥
 |
| Murin-an vila. Pohľad od prameňa smerom k domu. |
Súkromná nádherná malá záhrada plná detailných krajinárskych kompozícií, až vyčipkovaných. Celou záhradou pretekal potok, ktorý vyvieral ako inak na východe, napájaný z jazera Biwa a vytváral krásne zákutia, ktorými i napriek malým rozmerom sa dalo prechádzať. Veľmi príjemné miesto aj na vypitie si čaju v čajovom pavilóne a kochaním sa na vlniaci sa potôčik. Príjemná zmena oproti chrámom. Je tu väčší pokoj, takmer žiadni turisti a celým areálom vládla taká pokojná rodinná atmosféra.
19. Kyoto Imperial Park.
ParkTyp záhrady: scenerická - verejný park
Vstupné: zadarmo
Poznámka: zoberte si mapu s navigáciou do parku. Kto toto vymyslel???
 |
| Maketa Imperial parku - je to rozľahlý areál. |
Pozitívom je, že areál má niekoľko vstupov - takže z tohto labyrintu sa dá výjsť na všetkých svetových stranách. Inak je to obrovský park, v ktorom sa nachádzajú iné rozsiahle objekty oplotené vysokým múrom s jediným vstupom. Do všetkých sú strážené prehliadky možné len na základe registrácie s pasom na konkrétny čas a dátum. Samotný park je prístupný bez obmedzenia. Park je dizajnovaný naozaj štedro čo sa týka priestoru. Pokojne by mohol konkurovať socialistickým nástupným plochám určeným na vojenské prehliadky. Čo je deprimujúce je všadeprítomný drobný štrk, po ktorom sa človek brodí ako v snehu. O bicykloch ani nehovorím. Môžete tu obdivovať nádherné borovice, ktoré každá jedna je tiež "riadny" kus stromu. Vďaka boroviciam toto miesto hladí nos krásnou vôňou.
V parku nájdete Cisársky palác, Sento palác a Guest palác. Registračná kancelária na vstupy do palácov sa nachádza na západnej strane parku. Do Guest paláca sa platí vstupné a musíte naviac prejsť prehliadkov ako na letisku.
 |
| Časy vstupov do jednotlivých parkov, ktoré podliehajú registrácií. |
20. Botanická záhrada.
Vstupné: 200 ¥, vstupné do skleníka 200 ¥ |
| Skleník v botanickej záhrade. |
Nádherne urobený a udržiavaný areál. V júli síce toho moc nekvitlo ale stál za to. A najmä skleník.
Už samotná stavba je zaujímavá a jednotlivé klimatické zóny, ktoré sú tam nasimulované sú pastvou pre oči nielen z botanického hľadiska ale aj z toho krajinárskeho. Pavilón tropických rastlín ma vrátil späť na Taiwan, nielen klímou. Po ňom vstup do alpínskeho 15°C pavilónu, bolo - "nechajte ma tu! A nemáte aj kávu?". Nielen, že som si vychutnala tie naše prťavé kvietky na skalách, ale aj tú teplotu dvojnásobne.
No najsamlepší bol pavilón nočných rastlín. V zatemnenej miestnosti boli vystavené rastliny osvetlené jemným, tlmeným akoby mesačným svetlom, ktoré kvitnú len v noci. Celou miestnosťou sa niesla opojná sladká vôňa a bolo sa teda čím kochať. Barringtonia či Trichosanthes boli skvostné a aj keď je Barringtonia snáď v každom parku na Taiwane, vidieť kvitnúť a ovoňať sa mi ju podarilo až tu.
Záhrady v Kyote sú nekonečným zdrojom inšpirácie. Viete, že sa tu narodil Murakami?
Jedno je isté. Je ich veľa a všetky podporujú ľudskú myseľ k intenzívnemu zamysleniu, čo je cieľom zenového autora záhrad. Ak Vás japonské záhrady zaujali, odporúčam vám prečítať si knihu Umenie japonských záhrad od manželov Hrdličkovcov. Je to pútavé čítanie pre každého milovníka japonskej kultúry.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára