Sladká pomsta.

Na Taiwane som sa stretla  s veľmi slušnými vodičmi, ktorí dokonca vypnú svetlá, keď idú oproti mne s kočíkom, aby neoslňovali deti, no nájdu sa tu aj úplné vymleté gumené hlavy. Proste, tým koľko je tu ľudí na km², to ide z extrému do extrému.

Vracala som sa domov s deťmi s naším dvojkočíkom. Išla som po chodníku, keď som natrafila na motorku zaparkovanú rovno pred obchodom. Obísť sa nedala, lebo popri chodníku na ceste boli všade odparkované autá a iné motorky a ďalej som sa proste nedostala. Nejaká gumená hlava sa proste previezla po chodníku a zaparkovala rovno v jeho strede a hurá do 7eleven (najlepší vynález na svete).
Prudko som sa nadýchla a vybrala z tašky nové nožnice na mäso (krásne špicaté) a zúrivo som sa vrhla na motorku predom mnou. Najprv to schytala predná guma, potom zadná guma. Posilnená takýmto úspechom som sa vrhla aj na sedadlo a snažila som sa na ňom vyrobiť krížikovú výšivku. Hnev vo mne vrel, ale to by vrel aj mimo mňa pri tých 35 stupňoch čo bolo vonku  a pokračovala som ďalej v tejto skaze, keď v tom z obchodu vybehol hystericky kričiaci majiteľ motorky.
Odhodila som nožnice, pozrela som sa na neho očami Umy Thurman, zapla si tesnejšie žltý overal a vrhla som sa na motorkára. Jedno Geri (kopanec) presne tam, druhé Geri do hlavy, tretie do brucha a motorkár ležal na zemi. Ešte ruka do páky a posledné víťazoslávne Geri pod rebrá za hlasitého KÍÁÁÍ, ktoré bolo určite počuť cez celý Nangang až na opačný koniec Neihu Distriktu (pozn.:je to ďaleko).

Fu, Fu, Fu...rozohnala som rukou obláčik tejto násilnícko-deštruktívnej vizualizácie, a tiež nejakú cicavú háveď. Vydýchla, usmiala som sa a poprosila okoloidúceho človeka, či by mi nepomohol preložiť motorku trochu nabok.
Pomsta je vraj sladká, ale ja sladké nemusím.