Pôrod na Taiwane

Ako každý pôrod, zážitok to bol pamätný! Bol to môj druhý pôrod. Ten prvý som absolvovala v košickej nemocnici v 2013.

 Na odporúčanie známych, som sa objednala u konkrétneho gynekológa – pôrodníka v malej nemocnici 20 minút autobusom od nášho bytu. Pri vstupe do nemocnice sú umiestnené obrovské ručne maľované vázy od taiwanskej porcelánovej firmy Franz. Veľké nádoby s orchideami už ani neregistrujem, lebo tie majú aj pred miestnymi autoservismi. Po registrácií v nemocnici som šla na vyšetrenie. Lekár hovoril krásne anglicky, čo je tu veľmi vzácne. Absolvovala som štandardné vyšetrenia, ako u nás. Ultrazvuk je však špecializované pracovisko, kam Vás lekár pošle. Vykonávajú ho špecializovaní technici, ktorí vedia dokonale čítať a ovládať tieto zariadenia. Lekári ho v ambulanciách nemajú. To, čo technici zaznamenajú na ultrazvuku sa dostáva do systému a lekár to vidí vo svojej ambulancii v počítači. Mne len technička dala do ruky asi 8 fotiek bábätka s komentárom: „To je pre Vás.“. Čo sa mi páčilo, taká drobnosť, vždy keď na mňa vytlačila lubrikačný gél, bol telesnej teploty. Nebol studený. A keď sa dotkla bruška, vždy povedala „Hello baby“. Prítomnosť otca dieťaťa pri každom vyšetrení je samozrejmosťou, či pri ultrazvuku, alebo priamo v ambulancii. Doktor vysvetľuje aj otcom, čo sa deje, čo má veľkú výhodu v tom, aby muži pochopili naše obmedzenia počas tehotenstva a pomáhali nám. Pokiaľ prišla na vyšetrenie mamička s otcom dieťaťa, šli dnu všetci naraz.  

Asi mesiac pred pôrodom som prechladla. Vonku skáče teplota od 35 do 20 stupňov, do toho klíma na každom kroku a nádcha a kašeľ si ma našli. Gynekológ sa ma pýtal, či si myslím že nepotrebujem lieky, povedala som že áno, len neviem, aké sa tu dajú kúpiť. Tak na mňa nechápavo pozrel a hovorí, že veď on mi ich predpíše. Gynekológ mi predpísal lieky na prechladnutie, ktoré sú vhodné pre tehotnú ženu. Kým som zišla dole do lekárne na prízemí, tu ma už čakali na moje meno nabalené lieky v presnom dávkovaní na tri dni. Po troch dňoch po chorobe ani stopy. V januári som ochorela aj na Slovensku a lekári u nás mi tvrdili, že účinné lieky pre tehotnú ženu neexistujú. Väčšina byliniek, ktoré sa pri prechladnutí užívajú sa v tehotenstve nesmú. Tak som si to musela prežiť skoro dva týždne, kým to celé prešlo. Tu to bola otázka troch dní. Bolesť hlavy prestala s uvoľnením dutín už na druhý deň od užitia liekov.

Môj pôrod nebol náhodný ale vyvolaný, lebo som dieťa prenášala a ultrazvuk ukazoval už dosť veľké dieťa. Dohodla som sa s lekárom, že ak sa pôrod nespustí sám, tak prídem vtedy a vtedy do pôrodnice a po vyšetrení uvidíme ako ďalej. Píšem to preto, aby bolo zrejmé že som do nemocnice neprišla narýchlo v bolestiach a že bolo dosť času na prípravu.

Ubytovali ma na izbe, kde prebiehali vyšetrenia a tiež samotné vyvolávanie pôrodu. Bola to malá izba s vlastnou kúpeľňou, monitorom, polohovacou posteľou a gaučom pre rodinu, ktorá tam s vami čaká na príchod bábätka. Absolútne súkromie. V týchto izbách čakajú všetky rodičky do fázy, kedy ich prevezú do pôrodnej miestnosti. V tejto izbe môže čakať s vami manžel, rodina aj vaše deti. Je na Vás, koho chcete mať pri sebe. Lekár a sestričky chodia pravidelne kontrolovať monitor, teplotu tela, tlak a samozrejme stav krčka. Každý zásah, vyšetrenie, čokoľvek s vami idú robiť, vám najskôr dopredu vysvetlia, a až potom, ak neprotestujete pokračujú. Rovnako je to aj s podávaním liekov.

Keď som došla do fázy, kedy som začala pociťovať intenzívne kontrakcie, dali mi do infúzie niečo od bolesti. Sestrička mi povedala, že budem z toho ospalá. Celú tú fázu som v podstate predriemala. Dakde v pozadí som cítila kontrakcie a to bolo všetko.

Po celý čas, čo som tam bola, som mohla jesť, piť, dokonca mi to pripomínali, aby som si dala obed, večeru. Mohla som sa ísť prechádzať po chodbe (síce so stojanom s infúziou to bolo trošku ťažšie, ale sestrička mi vždy pomohla). Nikto tu nerieši klystír ani cievkovanie. Takéto zásahy nerobia.

Po troch hodinách driemania som sa prebrala, lebo moja dcéra sa akútne chcela narodiť hneď a zaraz. Lekár ešte netušil, že moje dievčatá sa rodia okamžite, keď si zmyslia a preto mi pri prijímaní do nemocnice hovoril, že mi dajú epidurálku, lebo potom budem viac uvoľnená a budem spolupracovať. Ja som ju moc nechcela, ale povedala som si, tak snáď vie čo robí.

Ledva ma stihli previezť v posteli do pôrodnej sály. Nestihli ani epidurálku, ani ma preložiť na pôrodné kreslo. Porodila som v tej posteli za asi 10 min. V podstate môj pôrod trval tri hodiny od prepichnutia plodovej vody, z ktorých som tie tri hodiny prespala a posledných 10 minút si moje telo robilo absolútne čo chcelo. Ani lekár nestihol doraziť. Dobehol, keď bolo dieťa vonku.

Po pôrode ma previezli na moju skutočnú izbu. Môžete si vybrať medzi jednotkou a dvojkou. Inak sú izby rovnako zariadené. Znova, každá izba má vlastnú kúpeľňu, kde je komplet všetko od uteráka, kefky, pasty, vložky, podložky… Polohovateľnú posteľ by som si zobrala domov. Dala sa ovládať malým ovládačom, ktorý bol zavesený na ráme postele. Tento systém ma dokázal posadiť z ľahu, čo je veľká výhoda, keď nie je možné ovládať brucho tak, ako by to normálne človek zvládal. Tiež som si v ležatej polohe mohli nastaviť výšku celej postele. Postel ma posadila a jednoducho som zliezla dole. Zaujímavé boli kreslá na sedenie. Široké kreslo s drevenými rúčkami, ktoré malo v strede otvor znížený oproti sedáku práve na sedenie po pôrode. Takže si človek v pohode mohol sadnúť, bez toho, aby si sedel na šití alebo bolestivom mieste. Taktiež bol v izbe gauč a druhá rozkladacia posteľ, ak by tam s vami chcel niekto prespať a pomôcť s dieťaťom, ak ste sa ho rozhodli mať na izbe.

Tiež sa na izbe nachádzala lampa, ktorou som si mala osvetľovať zranenie z pôrodu. Pomáha pri hojení rán. Ku vybaveniu izby tiež patrila chladnička a podľa mňa zbytočne televízor.

Páčilo sa mi že som mala k dispozícií veľkú termosku, ktorá mala objem aspoň 3l. A starali sa, aby tam bola stále horúca voda. V druhej nádobe s rovnakým objemom som mala zas k dispozícii studenú pitnú vodu.

Takto som si mohla urobiť čaj, pripraviť dieťaťu mlieko, ak by som potrebovala, alebo svojej staršej dcére urobiť jesť. Deti nie sú v pôrodnici zakázané. Nikto Vás neobmedzuje návštevnými hodinami.

Popôrodné kreslo na izbe.

Izba na zotavenie po pôrode.

Polohovateľná posteľ - za závesom je východ na balkón.

Kúpeľňa na izbe.

Personál, ktorý sa o nás staral bol maximálne ústretový vo všetkom. Stále mi pripomínali, že tu je telefón a ak mám dáku požiadavku, mám zavolať. Pýtali sa ma, či nemám nejaké otázky, či niečo nepotrebujem, či mi nemajú pomôcť sa osprchovať, ísť na záchod. Pripadala som si ako v inom svete. Keď prišiel lekár na vizitu, prišiel sám. Žiadne oficiálne doprovody. Spýtal sa ma, ako sa mám, či nemám nejaký problém a to bolo všetko. Hojenie zranenia kontroloval, až keď som sa ho spýtala, či by som už nemohla ísť po dvoch dňoch domov, lebo som sa cítila dobre. Rešpektovanie súkromia a určitej intimity tu majú veľkú váhu.

Poslednou čerešničkou bolo jedno v pôrodnici. Jesť som dostávala každé dve hodiny. Väčšina stravy bola v podobe vývarov a mäsa. Jedlo mi doniesli do izby, aj keď som mohla chodiť. Strava bola varená, vrátane raňajok. Miska celozrnnej ryže, listová zelenina, vývar s mäsom na x spôsobov. Občas to bolo zaujímavé, keď som rozmýšľala, čo to vlastne jem. Kurací vývar s púčikmi z hemerocalisu. Hovädzia polievka s ďatľami a plodmi goji. Bravčový vývar s koreňmi a kôrou z nejakých rastlín. Krevety, kompót zo sladkých zemiakov, ryžovo-sezamový puding so strúhanými arašidmi, čerstvá papája... keď si spomeniem na košické raňajky v podobe bielych rožkov s trojuholníkom nejakého taveného syru a malý téglik džemu s umelým sladidlom a k tomu čierny čaj, tak rozmýšľam, ktorý diétový génius sa takto ženám po pôrode mstí.

Jedlo v nemocnici.

Teraz trošku k dieťatku. Čokoľvek s dieťaťom robili, pýtali si súhlas. Aj na kúpanie. Ak dieťa prikrmovali, chceli písomne, čím môžu. Dieťa mohlo byť s vami na izbe, ale mohlo byť aj na novorodeneckom. Stačilo zazvoniť sestričke, tá prišla po dieťa a mohla som sa vyspať – ak som potrebovala. Bolo to úplne v poriadku. Dieťa malo svoj vozíček, v ktorom aj spalo pri Vás v izbe. Dole vo vozíčku bolo všetko potrebné pre dieťa. Oni ho obliekli do ich oblečenia. Deka, teplomer, odsávačka, krém, vatové tampóny, alkoholový balíček na pupok, prebaľovacie podložky, plienky... komplet všetko. Asi nemusím písať, že toto všetko mi potom zbalili do tašky s logom nemocnice a išlo to so mnou domov, okrem deky a oblečenia. Toto jediné som si mala doniesť vlastné a odovzdať pred odchodom z nemocnice, aby mi do toho zabalili dieťa. Mali síce problém s mojou slovenskou perinkou. To videli prvýkrát v živote. Takéto perinky tu nemajú. Majú zavinovačky na suchý zips. Ak by som mala písať o taiwanských obchodoch pre deti, aké tu majú pomôcky a vybavenie – to je tak na druhý blog. Ázijské značky detského vybavenia sú po dizajnérskej stránke naozaj nádherné a najmä praktické a nápomocné. Veľa pomôcok, či na kŕmenie, spanie, obliekanie sme tu s manželom videli prvýkrát a čudujeme sa, že nie sú na Slovensku. Čo by ste povedali na kočík, ktorý váži 3 kilá a zložím ho jednou rukou asi za 2 sekundy, ak som dosť pomalá.