V každom vagóne alebo autobuse sú hneď pri dverách tmavomodré sedadlá vyhradené pre starších ľudí, tehotné ženy a rodičov s malými deťmi. Sú jasne označené a nikto si na ne nesadá okrem ľudí, pre ktorých sú určené. Samozrejme Taipei je veľké a ľudnaté mesto (s predmestiami má 7 miliónov obyvateľov), často boli najmä v špičke tieto miesta nepostačujúce, vtedy sa vždy niekto postavil a pustil ma na svoje miesto aj tam, kde nemusel.
Na každej zastávke metra a tiež u gynekológa, sú k dispozícií odznaky (pomerne veľké) alebo nálepky, ktoré si žena na seba dá a tým oznamuje že je tehotná (pre tie, na ktorých to ešte nie je poznať – hlavne počas prvých troch mesiacov, kedy je žene zle a je rada že sedí...). To isté logo, ktoré je na odznaku je nad vyhradenými sedadlami, kde oznamuje, že ak je tam žena takto označená, treba ju pustiť si sadnúť… Taký istý systém označení „Baby on board“ funguje napríklad aj v Londýne, kde sú takisto aj vyhradené miesta vo verejnej doprave.
Z metra sa štandardne vychádza schodmi a eskalátormi. Výťahy sú určené len pre ľudí s batožinou, alebo opäť, ľudí hendikepovaných, starších, tehotné ženy a rodičov s malými deťmi. Aj tu je však rozdiel. Pred výťahom sú na zemi nalepené dva pásy, na ktorých sa stojí v rade. Pravý je prednostný a ľavý je všeobecný („general“) - pre ľudí s batožinou, bicyklami alebo psami. Tí majú dať prednosť opäť vyššie vymenovaným osobám a teda aj tehotným ženám a počkať si na ďalší výťah. Na niektorých staniciach (napríklad Hlavná stanica), ktoré sú ozaj preľudnené, býva v špičke zamestnanec metra, ktorý na toto dohliada a organizuje tam prednostne ľudí, ktorí to potrebujú. Je tu veľký pohyb turistov a cudzincov, ktorí nie sú až tak civilizovaní a tých väčšinou treba usmerniť.
Dva rady pred výťahom v metre.
Prioritný rad.
V mnohých staniciach metra sú miestnosti na dojčenie. Prebaľovacie a rodinné toalety sú všade. Je k dispozícií mapka metra s vyznačenými dojčiacimi miestnosťami. Takáto miestnosť je vybavená väčšinou dvoma samostatnými zatváracími bunkami, kde je dojčiace kreslo a stolík s vreckovkami. Inak je tu umývadlo s dezinfekciou, chladnička, prebaľovací pult a automat na vodu vriacu, teplú a studenú. Tieto automaty sa nachádzajú bežne na verejnosti a sú bezplatné. Viete si tak kdekoľvek zaliať čaj do fľašky alebo kávu alebo deťom urobiť mlieko, či kašu, alebo sa jednoducho napiť čistej vody. Dojčiace miestnosti sa nachádzajú aj v obchodných domoch alebo verejných budovách.
Mapa dojčiacich miestností na jednotlivých zastávkach metra
Interiér dojčiacej miestnosti: prebaľovací pult, automat na vodu.
Dve samostatné jednotky v dojčiacej miestnosti na zastávke metra.
Interiér dojčiacej jednotky v metre.
Na Taiwane si stanovili spoločenské pravidlá, ktoré ľudia dodržiavajú a tým sa vyhýbajú konfliktom a nedorozumeniam. Ľudia sa na seba usmievajú a komunikujú medzi sebou. Ešte sa mi nestalo, aby sa v metre niekto neprihovoril mojej staršej dcére, nezakýval jej alebo sa neusmial, čo ona s radosťou opätuje. A hneď je krajší deň…
Niečo na záver o mentalite Taiwancov. Na verejnosti nosia rúšky na tvári, ktoré sa dajú kúpiť úplne všade a okrem tých bežných bielych sa dajú kúpiť dizajnérske rúška s rôznymi motívmi. Majú ich najmä v hromadnej doprave a na verejných priestranstvách. Všade, kde sa schádza veľa ľudí. Prečo ich nosia? Čo Vám napadne ako prvé? Aby sa chránili a nenakazili od ostatných?...presne naopak, nosia ich, aby nenakazili ostatných, keď oni sami majú nejaký zdravotný problém. Aj toto je súčasťou etikety pri cestovaní hromadnou dopravou...
0 komentárov:
Zverejnenie komentára