Miesto pod slnkom.

Keď chodím po Taipei, či už cielene niekam, alebo len tak venčím deti, je úžasné, že nemusím pracne vyhľadávať miesta, kde sa dá posedieť a robiť nič, zároveň sa tam deti na chvíľu stratia a ja môžem pozorovať život okolo. Na chvíľu si oddýchnuť a zastaviť sa.

Verejné priestory a miesta na sedenie nemusia byť vždy nudné a smrteľne vážne architektonicky stvárnené...ako sme zvyknutí z Európy. Miestni architekti zrejme počítajú vo svojich návrhoch aj s deťmi a nevymedzujú im len detské ihriská. Je fajn, že na ne niekto myslí, keď tvorí takéto miesta.

Lavička - macko vo vani.

Zajace súťažia so slimákmi.

Sedenie alebo preliezky pre deti?

Rovný múrik - také taiwanci nepoznajú - našťastie.

Lavička s opitými medveďmi pred suvenírovým obchodom.


Umelecké dielo na Nangangu. Keď je na slnku cez 40°, vydržia tam len takíto roboti. Svietia a vydávajú zvuky. Skúste deťom zakázať, aby na nich neliezli. Nemožné!

Sadni si mi na kolienko. 

Aká chutná žabka...

A keď už ozaj nič iné neostáva, vegetiť sa dá aj na dvojitej šmýkačke.


0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 

Majka Bali

majka.bali@gmail.com