Keď chodím po Taipei, či už cielene niekam, alebo len tak venčím deti, je úžasné, že nemusím pracne vyhľadávať miesta, kde sa dá posedieť a robiť nič, zároveň sa tam deti na chvíľu stratia a ja môžem pozorovať život okolo. Na chvíľu si oddýchnuť a zastaviť sa.
Verejné priestory a miesta na sedenie nemusia byť vždy nudné a smrteľne vážne architektonicky stvárnené...ako sme zvyknutí z Európy. Miestni architekti zrejme počítajú vo svojich návrhoch aj s deťmi a nevymedzujú im len detské ihriská. Je fajn, že na ne niekto myslí, keď tvorí takéto miesta.
 |
Lavička - macko vo vani. |
 |
Zajace súťažia so slimákmi. |
 |
Sedenie alebo preliezky pre deti? |
 |
Rovný múrik - také taiwanci nepoznajú - našťastie. |
 |
Lavička s opitými medveďmi pred suvenírovým obchodom. |
 |
Umelecké dielo na Nangangu. Keď je na slnku cez 40°, vydržia tam len takíto roboti. Svietia a vydávajú zvuky. Skúste deťom zakázať, aby na nich neliezli. Nemožné! |
 |
Sadni si mi na kolienko. |
 |
Aká chutná žabka... |
 |
A keď už ozaj nič iné neostáva, vegetiť sa dá aj na dvojitej šmýkačke. |
0 komentárov:
Zverejnenie komentára